Podmienky na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane
27. 1. 2023
Nárok na nezdaniteľnú časť základu dane, ktorou sú príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, si daňovník môže uplatniť až po skončení zdaňovacieho obdobia v ročnom zúčtovaní alebo podaním daňového priznania.
Tento druh nezdaniteľnej časti základu dane bolo možné uplatniť prvýkrát pri vykonaní ročného zúčtovania dane, eventuálne pri podaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2014. V súčasnosti sporitelia sporia v štyroch doplnkových dôchodkových spoločnostiach. Sú nimi UNIQA, d. d. s., Doplnková dôchodková spoločnosť Tatra banky, NN Tatry-Sympatia, d. d. s., a Stabilita, d. d. s.
Príspevky na DDS si daňovník môže odpočítať od základu dane zisteného z aktívnych príjmov podľa § 5 alebo podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov alebo z ich úhrnu, a to vo výške, v akej boli v zdaňovacom období preukázateľne zaplatené. Maximálna výška preukázateľne zaplatených príspevkov, o ktoré bude možné znížiť čiastkový základ daňovníka, je v úhrne najviac 180 € ročne.
Na uplatnenie daňovej úľavy je daňovník povinný splniť zákonom ustanovené podmienky:
1. príspevky na DDS musia byť zaplatené na základe „novej“ účastníckej zmluvy uzatvorenej po 31. 12. 2013, resp. na základe „staršej“ účastníckej zmluvy (uzatvorenej do 31. 12. 2013, ktorá bola od 1. 1. 2014 dodatkom zmenená (obsahom zmeny bolo zrušenie dávkového plánu, ktorý tvoril súčasť zmluvy), a prvýkrát za zdaňovacie obdobie 2023 aj príspevky, ktoré daňovník zaplatil na základe zmluvy o celoeurópskom osobnom dôchodkovom produkte,
2. daňovník nebude mať uzatvorenú inú účastnícku zmluvu podľa zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení („so starými podmienkami“), ktorá nebude spĺňať zákonom ustanovené podmienky; v prípade, že daňovník bude mať od 1. 1. 2014 uzatvorených viacero účastníckych zmlúv a má záujem o uplatnenie nároku na nezdaniteľnú časť základu dane na príspevky na DDS, je potrebné, aby prijal nové podmienky na všetkých jeho uzatvorených zmluvách.
Nárok na zníženie základu dane, ktorou sú preukázateľne zaplatené príspevky na DDS, si môže uplatniť aj daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky v príslušnom zdaňovacom období tvorí najmenej 90 % zo všetkých príjmov tohto daňovníka, ktoré mu plynú zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí.
K
Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka
23. 1. 2023
Nezdaniteľné časti základu dane predstavujú tzv. odpočítateľné položky (daňové úľavy), o ktoré si daňovník (fyzická osoba) môže znížiť základ dane.
Nezdaniteľné časti základu dane upravuje § 11 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „ZDP“). Súčasná právna úprava rozlišuje tri druhy: nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka, nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela) a nezdaniteľnú časť na príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie. Základnou daňovou úľavou je nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka.
Nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka si môže uplatniť každá fyzická osoba (daňový rezident SR a aj daňový nerezident SR), ak v príslušnom zdaňovacom období dosiahla aktívne príjmy, t.j. príjmy zo závislej činnosti podľa § 5 zákona o dani z príjmov, príp. príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a ods. 2 zákona o dani z príjmov. Na uplatnenie daňovej úľavy nemá vplyv skutočnosť, či tieto príjmy boli dosahované počas celého zdaňovacieho obdobia alebo len počas jeho časti.
Nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka (tzv. daňoprosté minimum) si daňovník „v roli“ zamestnanca môže uplatňovať už v priebehu zdaňovacieho obdobia (kalendárneho roka) alebo až po jeho uplynutí v ročnom zúčtovaní prípadne pri podaní daňového priznania. Počas roka 2022 zamestnávateľ mohol uplatňovať nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka v mesačnej perióde, ak si zamestnanec tento nárok uplatnil na základe tlačiva „Vyhlásenie na zdanenie príjmov“. Zamestnávateľ uplatní zamestnancovi nárok na mesačnú daňovú úľavu na daňovníka v závislosti od toho, kedy zamestnanec doručí zamestnávateľovi vyplnené vyhlásenie. Ak ho doručí do konca mesiaca, v ktorom nastúpil do zamestnania, nárok má už za tento kalendárny mesiac. Podmienkou však je, že si tento nárok neuplatnil v tomto mesiaci u iného zamestnávateľa.
Platí totiž, že ak mal zamestnanec počas kalendárneho roka viacerých zamestnávateľov súčasne, vyhlásenie môže predložiť len jednému z nich. Vo vyhlásení zamestnanec vyhlasuje, že nárok na daňovú úľavu na daňovníka si neuplatňuje za rovnaké zdaňovacie obdobie u iného zamestnávateľa, čo potvrdzuje aj svojím podpisom. Ak mal zamestnanec v priebehu roka viacerých zamestnávateľov postupne, vyhlásenie mohol predložiť každému pri zmene zamestnávateľa. Dávame do pozornosti, že ak došlo k zmene zamestnávateľa v priebehu mesiaca (napr. k 15. 9. daného roka), a zamestnanec si chce uplatňovať nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka v mesačnej perióde u nového zamestnávateľa tak, aby tieto skutočnosti na seba nadväzovali, zamestnanec má v takomto prípade povinnosť ukončiť platnosť vyhlásenia u predchádzajúceho zamestnávateľa, aby nedošlo k duplicitnému uplatneniu nároku na daňovú úľavu na daňovníka. Zmenu je v takomto prípade možné uviesť k 1. dňu mesiaca odchodu zo zamestnania alebo k 1. dňu nasledujúceho mesiaca.
K
Výška nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka
23. 1. 2023
Výška za rok 2022 závisí od výšky životného minima a od výšky základu dane daňovníka z príjmu zo závislej činnosti; ak je základ dane vyšší ako je zákonom určený limit, dochádza ku kráteniu nezdaniteľnej časti na daňovníka.
Výška nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka pre príslušný kalendárny rok je odvodená od sumy životného minima platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia.
Pre rok 2022 sa ročná výška nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka určí ako 21-násobok životného minima; nakoľko suma životného minima je pre zdaňovacie obdobie roku 2022 vo výške 218,06 € (Opatrenia MPSVR č. 244/2021 Z. z. o úprave súm životného minima), výška daňovej úľavy na daňovníka je pre rok 2022 nasledovná:
• ročná výška nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka je 4 579,26 €,
• mesačná výška nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka je 381,61 €.
Nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka má aj daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou, bez ohľadu na výšku zdaniteľných príjmov, ktoré mu plynuli zo zdrojov na území Slovenskej republiky.
K
Spotrebná daň z alkoholických nápojov
12. 1. 2023
Vzhľadom na to, že štátu vznikajú značné hospodárske škody v dôsledku nepredvídateľných okolností spôsobených pandémiou koronavírusu a vojnovým konfliktom na Ukrajine, dochádza k zmene zákona č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení neskorších predpisov.
Cieľom zákona je zabezpečiť dodatočné finančné zdroje na financovanie základných verejných funkcií štátu, ako je napríklad vzdelávanie, či hmotné zabezpečenie zamestnancov verejného sektora.
Dochádza k zvýšeniu zdanenia alkoholických nápojov ako spoločensky významných negatívnych externalít.
Novela zákona sa dotkne podnikateľských subjektov, ktoré vyrábajú, spracúvajú alebo podnikajú s alkoholickým nápojom, ktorým je lieh.
S
Zdravotná starostlivosť
12. 1. 2023
Základný cieľ novely zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti je zlepšenie postavenia osôb so zdravotným postihnutím a pacientov, ktorí sú hospitalizovaní v ústavnom zdravotníckom zariadení v odbornom zameraní psychiatria, detská psychiatria a medicína drogových závislostí.
Cieľ novely zákona sa dosahuje tým, že sa zavádza právny režim regulácie používania obmedzovacích prostriedkov. Obmedzovacie prostriedky sa v praxi používajú avšak podľa platného právneho stavu neexistuje ich bližšia úprava. Potreba právnej úpravy je podčiarknutá tým, že obmedzenie pohybu človeka (pacienta) obmedzovacím prostriedkom je zásahom do jeho osobnej integrity, ktorý môže predstavovať závažné porušenie jeho základných práv.
Novela zákon má za cieľ dosiahnuť právnu konzistenciu v rámci slovenského právneho poriadku pri používaní obmedzovacích prostriedkov. Novela zákona prispeje k ochrane základných ľudských práv a slobôd pacientov, pričom pri tvorbe tohto zákona sa vychádzalo osobitne
a) zo zistení Komisára pre osoby so zdravotným postihnutím,
b)z ľudsko-právneho štandardu upraveného v Dohovore OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím,
c) zo zistení Európskeho výboru na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania (CPT),
d) z právno-komparatistických zistení s rakúskou právnou úpravou.
S