Zamestnanci na materskej a rodičovskej dovolenke
28. 9. 2017
Na účely sociálneho poistenia sa zamestnanci na materskej a rodičovskej dovolenke považujú za osobitnú skupinu. Ich osobitosť spočíva v tom, že v období, kedy zamestnanec poberá materské (a je stále v pracovnoprávnom vzťahu) je platiteľom poistného na dôchodkové poistenie štát a zostáva ním stále aj zamestnávateľ. Za zamestnanca skutočnosť, že sa platiteľom poistného za zamestnanca stáva aj štát, oznamuje zamestnávateľ. Po ukončení poskytovania dávky materské a nástupu na rodičovskú dovolenku dochádza k prerušeniu povinného sociálneho poistenia, a platiteľom poistného na dôchodkové poistenie už zamestnávateľ nie je, a neplatí zaňho poistné ani štát. Štát sa stane platiteľom poistného za obdobie čerpania rodičovskej dovolenky len vtedy, ak sa sám zamestnanec prihlási na dôchodkové poistenie na príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne ako fyzická osoba, za ktorú platí poistné štát.
Obdobie, kedy sa poberá materské: platiteľom poistného je zamestnávateľ + štát, pričom oznamovaciu povinnosť plní za zamestnanca zamestnávateľ.
Čerpanie rodičovskej dovolenky: platiteľ poistného zamestnávateľ zaniká a platiteľom poistného sa stáva štát, ale len v prípade, ak sa zamestnanec prihlási ako poistenec štátu.
Zdravotné poistenie
Zamestnávateľ je platiteľom poistného za tú fyzickú osobu, ktorá sa na účely zdravotného poistenia považuje za zamestnanca. Za zamestnanca sa na účely zdravotného poistenia považuje fyzická osoba v tých dňoch príslušného kalendárneho mesiaca, počas ktorých:
• poberá príjem zo závislej činnosti, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, nemocenské, ošetrovné alebo materské, náhradu služobného platu policajta, profesionálneho vojaka alebo
• je fyzickou osobou, ktorej zanikol nárok na nemocenské po uplynutí podporného obdobia, a dočasnej pracovnej neschopnosti trvá alebo ktorej zanikol nárok na ošetrovné po uplynutí 10. dňa a ošetrovanie člena rodiny stále trvá alebo
• je fyzickou osobou, ktorej trvá dočasná pracovná neschopnosť, ošetrovanie člena rodiny, ktorá je tehotná alebo sa stará o narodené dieťa, a ktorej nevznikol nárok na nemocenské, ošetrovné, materské (nakoľko ide o zamestnanca s odvodovou úľavou).
Za zamestnanca, ktorý poberá materské (a je stále v pracovnoprávnom vzťahu) je platiteľom poistného na zdravotné poistenie zamestnávateľ.
Štát sa však stáva platiteľom poistného nielen v období, kedy zamestnanec poberá nemocenskú dávku „materské“, ale ak zamestnanec poberá aj štátnu sociálnu dávku „rodičovský príspevok“, príp. ak trvá starostlivosť o dieťa aj dlhšie a bez nároku na rodičovský príspevok, najdlhšie však do 6 rokov veku dieťaťa, ale v tomto prípade musí poistenec splniť ďalšie zákonné podmienky.
Obdobie, kedy sa zamestnanec poberá materské: platiteľom poistného je zamestnávateľ + štát, kedy oznamovaciu povinnosť plní zamestnávateľ.
Obdobie, kedy sa zamestnanec poberá rodičovský príspevok: platiteľ poistného zamestnávateľ zaniká (len v tom prípade, ak bude zamestnanec čerpať rodičovskú dovolenku) + platiteľom poistného sa stáva štát, kedy oznamovaciu povinnosť plní zamestnávateľ.
Daňový bonus pri štúdiu v zahraničí
26. 9. 2017
Daňový bonus si môže uplatniť rodič dieťaťa aj v prípade štúdia v zahraničí, za podmienok uvedených v § 33 ods. 1 zákona o dani z príjmov. V súlade s citovaným ustanovením daňovník (rodič študenta), ktorý v zdaňovacom období mal zdaniteľné príjmy podľa § 5, aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy alebo ktorý mal zdaniteľné príjmy podľa § 6 aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy a vykázal základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6, môže si uplatniť daňový bonus mesačne na každé vyživované dieťa žijúce v domácnosti s daňovníkom.
Prechodný pobyt dieťaťa mimo domácnosti nemá vplyv na uplatnenie tohto daňového bonusu. Pre účely nároku na prídavok na dieťa a uplatnenia daňového bonusu je zrovnoprávnené postavenie študentov študujúcich na Slovensku a v cudzine. Podľa § 4 ods. 4 písm. b) zákona o prídavku na dieťa sa za sústavnú prípravu na povolanie považuje obdobie od konca školského roka, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole do zápisu na vysokú školu vykonaného najneskôr do konca školského roka, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole, t.j. od 1. 9. najneskôr do 31. 10. bežného kalendárneho roka. Toto obdobie sa posudzuje bez ohľadu na výkon zárobkovej činnosti v zmysle § 4 ods. 6 písm. a) citovaného zákona. To znamená, že ak dieťa od 1. 9. do zápisu na vysokoškolské štúdium vykonávaného najneskôr do konca októbra bežného kalendárneho roka, napr. vykonáva zárobkovú činnosť, považuje sa za dieťa sústavne sa pripravujúce na povolanie.
Príspevky na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa
26. 9. 2017
S účinnosťou od 1. 9. 2017 sa sumy ustanovujú nasledovne:
a) 503,50 eura - jednorazový príspevok pri zverení do náhradnej starostlivosti,
b) 928,74 eura - jednorazový príspevok pri zániku náhradnej starostlivosti,
c) 139,09 eura - opakovaný príspevok dieťaťu,
d) 176,84 eura - opakovaný príspevok náhradnému rodičovi,
e) 125,78 eura - opakovaný príspevok náhradnému rodičovi, ktorý sa osobne stará o tri deti a viac detí, ktoré sú súrodencami,
f) 72,86 eura - osobitný opakovaný príspevok náhradnému rodičovi za starostlivosť o každé zverené dieťa, ktoré je občan s ťažkým zdravotným postihnutím.
Sumy jednotlivých druhov príspevkov platné k 31. augustu kalendárneho roka sa upravujú od 1. septembra kalendárneho roka koeficientom, ktorým sa upravili sumy životného minima. Takto upravené sumy sa zaokrúhľujú na najbližší eurocent nadol. Sumy príspevkov sa ustanovujú opatrením MPSVaR SR a vyhlasuje sa jeho úplné znenie uverejnením v Zbierke zákonov Slovenskej republiky najneskôr do 31. augusta kalendárneho roka. V zmysle tohto zákonného ustanovenia podľa § 18 zákona, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky vydalo dňa 16. 8. 2017 opatrenie č. 206/2017 Z. z., ktoré nadobudlo účinnosť 1. 9. 2017, ktorým sa ustanovujú sumy príspevkov na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa.
Daniarov sa pýtala iba jedna firma
19. 9. 2017
Podnikateľ a daňový úrad môžu mať rozdielny názor na to, čo si smie podnikateľ zahrnúť do nákladov a čo už nie. To je podľa prezidenta Kisku koreň celého škandálu s krátením daní a nepovažuje to za neštandardnú situáciu.
To, že daňové zákony môžu spôsobiť pochybnosti, si uvedomuje aj Finančná správa, a preto už od roku 2014 existuje inštitút záväzného stanoviska, ktorý má pomôcť riešiť nejasnosti a dať firmám istotu v konaní. Napriek trojročnej existencii ho však zatiaľ využil iba jeden daňový subjekt, a to minulý rok. Dôvodov nízkeho záujmu je podľa odborníkov viacero a jedným z nich je cena. Za vypracovanie stanoviska k jednému zákonu si Finančná správa účtuje štyri- až tridsaťtisíc eur, v závislosti od sumy obchodného prípadu. To je podľa Jarmily Bokorovej zo Slovenskej komory daňových poradcov neprimerane veľa hlavne pre malé a stredné podniky. Výhrady tohto druhu zachytili aj daniari, ktorí stanoviská vypracúvajú. „Finančná správa iniciovala návrh novely zákona a odporučila znížiť poplatky na polovicu. Novela zatiaľ nie je schválená,“ uviedla hovorkyňa Patrícia Macíková.
Slováci si netvoria rezervy, úvery si berú na hrane
6. 9. 2017
Slovensko zatiaľ nemožno označiť za najväčšieho hriešnika pri nesplácaní úverov. Z údajov Národnej banky Slovenska však vyplýva, že Slováci sú pri splácaní dlhov z roka na rok menej zodpovední a podiel nesplácaných pôžičiek rastie.
Napríklad v decembri 2015 bol podiel len 7,1-percentný a v máji tohto roka už 8,7-percentný. Na chvíľu síce klesol, ale to len preto, lebo banky časť zlých úverov odpredali. Presnejší indikátor je preto miera zlyhania úverov, lebo tam sa berú do úvahy len nové zlyhané úvery. Aj táto miera kontinuálne rastie. V júni to už bolo 3,3 percenta, čo je o desatinu percenta viac ako v máji. „To je pomerne vysoký nárast, a to najmä v kontexte nízkych úrokových sadzieb a pozitívneho ekonomického vývoja,“ upozornil v nedávnom rozhovore pre HN Marek Ličák, šéf odboru politiky obozretnosti v NBS. Najvyšší podiel zlyhaných úverov k prvému štvrťroku s podielom 14,3 percenta pripadol na kreditné karty. Na druhej strane najpoctivejšie slovenské domácnosti splácajú hypotéky, pretože pri tom môžu prísť o strechu nad hlavou. Podiel zlyhaných pôžičiek pri úveroch na bývanie sa držal v prvom kvartáli na úrovni 2,2 percenta. Centrálnych bankárov najviac znepokojuje to, že úvery sa nesplácajú v dobrých časoch.