Zmeny v územnom plánovaní
6. 3. 2025
Novým stavebným zákonom (č. 25/2025 Z. z.) sa zavádzajú zmeny aj v zákone č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní, ktorý bol schválený ešte v roku 2022 a nadobudne spolu s novým stavebný zákonom účinnosť 1. 4. 2025.
Keďže hranicu zastavaného územia je možné určiť aj v územnom pláne mikroregiónu, dopĺňa sa ustanovenie upravujúce možnosť zápisu hranice zastavaného územia do katastra nehnuteľností.
Komplexná úprava postupu posúdenia súladu so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie, ktoré vykonáva orgán územného plánovania pri konaniach podľa Stavebného zákona alebo pri posúdení činností podľa osobitných predpisov. Súlad sa posudzuje len k záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie, pričom sa vyhodnocuje súlad k splneniu podmienok priestorového usporiadania územia a funkčného využívania územia. Súlad sa vyhodnocuje k stupňu najnižšej existujúcej územnoplánovacej dokumentácie. Zákon o územnom plánovaní ustanovuje podmienky príslušnosti dotknutého orgánu, lehoty aj proces preskúmania odchylne od úpravy záväzného stanoviska a postavenia dotknutých orgánov. Stavebný zákon tak predstavuje všeobecný predpis k zákonu o územnom plánovaní, ktorý ustanovuje špeciálnu právnu úpravu pre postavenie orgánu územného plánovania ako dotknutého orgánu podľa Stavebného zákona. Odchýlku od úpravy v zákone o územnom plánovaní ustanovuje ešte zákon o hlavnom meste Bratislava, ktorý upravuje odlišne príslušnosť, lehoty a vzťah medzi mestom a mestskými časťami. Znenie § 24 upravuje všeobecné podmienky vydávania záväzného stanoviska a znenie § 24a upravuje osobitosti pre vydávanie záväzného stanoviska ako dotknutého orgánu podľa Stavebného zákona. Odlišne od Stavebného zákona sú upravené lehoty na vydanie záväzného stanoviska, ktoré sú 30 dní pre jednoduché stavby, v lehote 90 dní pre vyhradené stavby a v lehote 60 dní pre ostatné stavby. Vzhľadom na problémy aplikačnej praxe sa ustanovuje osobitná povinnosť aby orgán územného plánovania bezodkladne odoslal záväzné stanovisko po jeho vydaní, teda po jeho podpísaní oprávnenou osobou, aby sa tak zabránilo prieťahom v procese. Upravuje sa proces preskúmania záväzného stanoviska tak, že sa zjednodušuje a po vyjadrení príslušného orgánu územného plánovania vydáva nové záväzné stanovisko úrad len ak zistí, že bolo vydané v rozpore so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie. Ak úrad zistí, že záväzné stanovisko je vydané v súlade so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie len informuje žiadateľa. Úrad môže preskúmať záväzné stanovisko k stavebnému zámeru aj na žiadosť stavebného úradu, ktorému sa v procese odstraňovania rozporov podľa Stavebného zákona nepodarilo odstrániť rozpor s príslušným orgánom územného plánovania. Úrad preskúma záväzné stanovisko aj na žiadosť odvolacieho orgánu, ak účastník konania iný ako stavebník, namieta obsah záväzného stanoviska v konaní pred odvolacím orgánom. Ak orgán územného plánovania, ktorý vydal rozporné záväzné stanovisko, má za to, že novým záväzným stanoviskom úradu bolo zasiahnuté do jeho práv, môže sa domáhať ochrany na súde formou správnej žaloby. Podanie správnej žaloby podľa prvej vety má odkladný účinok. V § 24b sa zaviedla možnosť orgánu územného plánovania vyhradiť si podľa Stavebného zákona vydanie doložky súladu k projektu stavby ako ďalšieho stupňa projektovej dokumentácie. Pre vydanie doložky súladu platia pre orgán územného plánovania rovnaké lehoty ako pre vydanie záväzného stanoviska - v lehote 30 dní pre jednoduché stavby, v lehote 90 dní pre vyhradené stavby a v lehote 60 dní pre ostatné stavby; lehota sa počíta odo dňa doručenia úplnej žiadosti. Ak orgán územného plánovania nevydá záväzné stanovisko alebo doložku súladu v ustanovenej lehote má sa za to, že je nečinný a nastáva fikcia súladu podľa § 35 zákona o územnom plánovaní.
K
Významné investície po novom
6. 3. 2025
V zákone č. 371/2021 Z. z. o významných investíciách sa zavádza osobitný režim zániku práv tretích osôb k nehnuteľnostiam dňom zápisu vlastníckeho práva držiteľom osvedčenia alebo dňom vydania osvedčenia (v prípade eventuality, že držiteľ osvedčenia už je vlastníkom dotknutých nehnuteľností) o významnej investícií k nehnuteľnostiam uvedeným v osvedčení, čím sa zamedzí napríklad v pokračovaní nájomných a užívacích vzťahov tretích osôb k nehnuteľnostiam, ktoré môžu spôsobiť obštrukcie v efektívnej výstavbe investícií.
Ide o obdobný nástroj, ktorý bol už efektívne zavedený vo vzťahu k strategickým investíciám, pričom je zároveň zavedená záruka majetkového vyrovnania v prospech tretích osôb, ktorých práva zaniknú. Ide predovšetkým o nájomné právo, záložné právo, právo zodpovedajúce vecnému bremenu (okrem zákonných vecných bremien). Ak ide o práva, ktoré sa zapisujú do katastra nehnuteľností, príslušný okresný úrad na úseku katastra nehnuteľností vymaže uvedené práva ex offo po povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, t. j. súčasne so zápisom vlastníckeho práva investora (držiteľa osvedčenia o významnej investícií) do katastra nehnuteľností alebo na základe návrhu držiteľa osvedčenia o významnej investícii.
K
Výpočet poplatku za rozvoj
17. 2. 2025
V súvislosti s výpočtom poplatku za rozvoj pri právoplatnom rozhodnutí o povolení stavby k stavbe, ktorá už bola predtým povolená skorším rozhodnutím o stavebnom zámere sa ustanovuje postup stanovenia základu poplatku pri zvýšení podlahovej plochy nadzemného časti stavby a postup stanovenia základu poplatku ak sa zníži podlahová plocha a vznikne záporný rozdiel výmer nadzemnej časti podlahovej plochy.
Pri znížení podlahovej plochy je základom poplatku záporný rozdiel podlahovej plochy. Vždy sa posudzuje čistá nová alebo ďalšia podlahová plocha, ktorá pribudla a podlahová plocha, ktorá ubudla.
K
Predmet miestneho poplatku za rozvoj
17. 2. 2025
V súvislosti so zmenou pojmov v Stavebnom zákone je potrebné zmeniť predmet miestneho poplatku za rozvoj podľa zákona č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj.
„Právoplatné stavebné povolenie“ sa nahrádza pojmom „právoplatné rozhodnutie o stavebnom zámere“ (následne sú identické zmeny v celom zákone), pojem „zmena stavby pred dokončením“ v novom zákone o výstavbe nie je, pretože aj k zmene nedokončenej stavby sa vždy vydáva nové „rozhodnutie o povolení stavby“. Adekvátna trvalá náhrada pojmu „dodatočné povolenie stavby“ v novom Stavebnom zákone nie je s výnimkou prechodného ustanovenia, ktorým je možné dodatočne legalizovať stavby pred účinnosťou zákona o výstavbe a obdobne tak aj preskúmanie spôsobilosti stavby na užívanie. Z tohto dôvodu je potrebné definovať v predmete poplatku aj stavby, na ktoré bolo vydané osvedčenie o spôsobilosti stavby na prevádzku.
Naďalej platí, že predmetom poplatku za rozvoj je len stavba, ktorej uskutočnením vznikne nová alebo ďalšia podlahová plocha. Preto pre vylúčenie pochybností existujúca skolaudovaná stavba, ktorá prechádza stavebnými úpravami, zmenou účelu využitia stavby, rekonštrukciou, údržbou, nadstavením alebo pristavením časti stavby je predmetom poplatku vždy len v takom rozsahu, kde sa posúdi rozdiel vo finálnej podlahovej ploche nadzemnej časti stavby po realizácii stavebnej činnosti a pred ňou. Predmetom poplatku je len kladný rozdiel v podlahovej ploche nadzemnej časti stavby, pokiaľ nejde o špeciálny režim k zníženiu podlahovej plochy počas realizácie stavby, kde konečná výška poplatkovej povinnosti má po zohľadnení zmien na stavbe byť v sume zodpovedajúcej konečnej podlahovej ploche nadzemnej časti realizovanej stavby.
K
Predpoklad pre prístup k autorizácii územného plánovača
12. 2. 2025
Už aj v automatickom režime sa zavádza širší diapazón vzdelania, a to rozšírený o „nearchitektonické” vzdelanie v odbore priestorové plánovanie z Ústavu manažmentu STU.
Súčasne sa po novom umožňuje v prípade absolvovania dostatočnej praxe v oblasti územného plánovania na báze individuálneho prístupu aj autorizáciu osôb s iným vzdelaním, čím sa zabezpečí možnosť autorizácie širšieho spektra odborníkov, ako podľa doterajšej právnej úpravy.
Vo vzťahu k stavebným inžinierom sa tiež zavádza úprava vyvolaná prijatím Stavebného a zákona o územnom plánovaní. Okrem uvedeného dochádza právnou úpravou k rozšíreniu kategórii, v ktorých je inžinier oprávnený poskytovať svoje služby. Zavádza sa nová kategória č. 5 – inžinier pre elektrotechnické a elektroenergetické vybavenie stavieb. Doterajšia úprava kategórie pod č. 4 – inžinier pre technické, technologické a energetické vybavenie umelo spájala celkom odlišné odborné zamerania. Ich rozdelenie priamo zodpovedá štruktúre vzdelávania – samostatné strojnícke a elektrotechnické fakulty a odborné školy a samostatný študijný odbor na stavebných fakultách. Ich jasné rozdelenie na elektrické, strojné a technické zariadenia je potrebné aj z dôvodov obchádzania ustanovení niektorých zákonov. Existujú samostatné elektrotechnické stavby najmä v telekomunikáciách a energetike, ktoré majú aj samostatnú normotvorbu na celosvetovej úrovni (IEC Paríž). Doterajšia formulácia bola priveľmi dlhá a v praxi ťažko použiteľná alebo obsahovo veľmi široká. Zavádzajú sa tiež nové regulované povolania ktorých regulačným orgánom je Slovenská komora stavebných inžinierov, konkrétne kontrolní inžinieri pre vyhradené stavby a autorizovaný stavbyvedúci a autorizovaný stavebný dozor ako aj rozsah ich vykonávanej činnosti
K