Európska komisia navrhla nové opatrenia na posilnenie poľnohospodárov v EÚ
11. 12. 2024
Európska komisia (EK) navrhla nové opatrenia na posilnenie postavenia poľnohospodárov v agropotravinovom dodávateľskom reťazci v EÚ a tiež zlepšenie cezhraničného presadzovania práva proti nekalým obchodným praktikám. Informuje o tom spravodajca TASR.
Komisia navrhla cielené zmeny súčasného právneho rámca o spoločnej organizácii trhov s poľnohospodárskymi výrobkami a v novom nariadení o cezhraničnom presadzovaní práva proti nekalým obchodným praktikám. Cieľom týchto návrhov je posilniť postavenie poľnohospodárov a obnoviť dôveru medzi aktérmi v agropotravinovom dodávateľskom reťazci.
Zlepšenie postavenia poľnohospodárov v agropotravinovom dodávateľskom reťazci a podpora ich príjmov sú dôležitými cieľmi spoločnej poľnohospodárskej politiky. Zmeny sú osobitne zamerané na posilnenie postavenia poľnohospodárov a na dosiahnutie vyššej miery dôvery medzi aktérmi v tomto sektore. Má to zaistiť zlepšenie pravidiel pre zmluvy medzi poľnohospodármi a kupujúcimi, zavedenie povinných mechanizmov zmierovania medzi poľnohospodármi a ich kupujúcimi, posilnenie organizácií výrobcov a ich združení zlepšením ich vyjednávacej sily, umožnením členským štátom poskytovať im väčšiu finančnú podporu v rámci sektorových intervencií a zjednodušením pravidiel ich právneho uznávania.
Komisia chce ďalej umožniť EÚ finančne podporovať organizácie výrobcov, ktoré by prijímali súkromné iniciatívy na riadenie kríz a rozšírenie možnosti farmárov dohodnúť sa na iniciatívach v oblasti udržateľnosti s určitými sociálnymi rozmermi. Ide o zachovanie životaschopnosti malých agropodnikov či zlepšenie pracovných podmienok poľnohospodárov.
Exekutíva EÚ zároveň navrhuje nové pravidlá cezhraničného presadzovania práva proti nekalým obchodným praktikám v poľnohospodárskom a potravinovom dodávateľskom reťazci, ktoré zakazuje smernica o nekalých obchodných praktikách - týka sa to zlepšenia výmeny informácií, vyšetrovania a výberu sankcií. V priemere okolo 20 percent poľnohospodárskych a potravinových výrobkov spotrebovaných v jednom členskom štáte pochádza z iného členského štátu.
S
Späť
(Zdroj: aktuality.sk)
ECB zrejme čoskoro opäť zníži kľúčovú úrokovú sadzbu
18. 11. 2024
Správy o inflácii v eurozóne sú podľa viceprezidenta ECB Luisa de Guindosa „dobré". Európska centrálna banka (ECB) je na ceste k ďalšiemu zníženiu úrokových sadzieb, keďže najnovšie údaje z eurozóny ukazujú, že inflácia smeruje k dosiahnutiu jej cieľa na úrovni 2 %. Uviedol to viceprezident ECB Luis de Guindos. TASR o tom informuje na základe správy Reuters. De Guindos vo svojom prejave na finančnom podujatí organizovanom denníkom ABC a Deloitte Touche Tohmatsu Limited v Madride zdôraznil, že banka zaznamenala pokrok v boji proti rastu cien. Nedávne správy o inflácii v eurozóne sú „dobré", ale pokiaľ ide o ďalšie ekonomické údaje, tiež už nie sú „také dobré", povedal. „Inflácia sa dosť znížila, všetky ukazovatele jadrovej inflácie sa uberajú správnym smerom, ale v oblasti služieb je teraz určitá neistota," skonštatoval.
Nepovedal však, aké bude ďalšie rozhodnutie ECB o jej úrokových sadzbách po decembri. Uviedol len, že ak sa inflácia skutočne približuje k cieľu a projekcie ECB sa napĺňajú, vývoj menovej politiky nad rámec toho, čo sa stane v decembri alebo januári, bude tomu zodpovedať. ECB minulý mesiac znížila svoju kľúčovú úrokovú sadzbu o 25 bázických bodov na 3,25 %. Bolo to už jej tretie zníženie v tomto roku. Predstavitelia banky teraz diskutujú o tom, ako hlboko budú musieť úrokové sadzby klesnúť a ako oznámiť svoje plány investorom.
S
Priemyselná výroba v EÚ a eurozóne sa v septembri znížila o dve percentá
15. 11. 2024
V auguste výroba vykázala v EÚ medziročný rast o 0,1 percenta, v eurozóne pokles o 0,1 percenta.
Priemyselná výroba v krajinách EÚ sa v septembri podľa sezónne prepočítaných údajov oproti predchádzajúcemu mesiacu znížila o dve percentá. Vo svojej správe to uviedol štatistický úrad Eurostat. V eurozóne sa výroba znížila rovnako ako v celej EÚ o dve percentá.
V auguste, výroba v celej EÚ podľa upravených údajov medzimesačne stúpla o 1,2 percenta. V krajinách platiacich eurom rast predstavoval 1,5 percenta a v Česku 1,8 percenta.
Na Slovensku sa výkon priemyslu v septembri medzimesačne zvýšil o 1,3 percenta a medziročne o 2,5 percenta. Najviac výroba medzimesačne klesla v Írsku (- 10,7 percenta), Dánsku (- päť percent) a Holandsku (- 2,9 percenta). Najvyšší nárast bol zaznamenaný v Chorvátsku (5,8 percenta), Portugalsku (2,7 percenta) a Slovinsku (1,6 percenta). Z veľkých únijných ekonomík zaznamenalo najväčší pokles Nemecko, kde predstavoval 2,7 percenta. Pokles vykázalo aj Francúzsko a Taliansko.
V medziročnom porovnaní sa výroba v EÚ v septembri znížila o 2,8 percenta a v eurozóne o 2,4 percenta. V Českej republike výroba o 0,9 percenta vzrástla.
V auguste výroba vykázala v EÚ medziročný rast o 0,1 percenta, v eurozóne pokles o 0,1 percenta a v Českej republike rast o 1,5 percenta.
Najviac výroba klesla medziročne v Írsku (- 7,3 percenta), Luxembursku (- 6,3 percenta) a v Maďarsku (- 5,3 percenta). Najvyšší nárast zaznamenalo Dánsko (7,8 percenta), Belgicko (šesť percent) a Litva (3,5 percenta).
S
Maloobchodné tržby v eurozóne aj v Únii v auguste vzrástli
9. 10. 2024
Maloobchodné tržby v eurozóne aj v celej Európskej únii (EÚ) v auguste v medzimesačnom aj medziročnom porovnaní vzrástli. Informuje štatistický úrad Eurostat. Podľa prvého odhadu Eurostatu sa maloobchodný predaj po očistení od sezónnych vplyvov v auguste 2024 v porovnaní s júlom zvýšil o 0,2 percenta v eurozóne a o 0,3 percenta v EÚ. V júli 2024 maloobchodný predaj v eurozóne po revízii medzimesačne stagnoval a v EÚ stúpol o 0,1 percenta.
V medziročnom porovnaní index maloobchodných tržieb upravený o kalendárny rok v auguste 2024 vzrástol o 0,8 percenta v eurozóne a o jedno percento v EÚ. Zo štatistík ďalej vyplýva, že v eurozóne sa v auguste 2024 v medzimesačnom porovnaní zvýšili tržby z predaja potravín, nápojov a tabaku o 0,2 percenta a z nepotravinárskych výrobkov bez motorových palív o 0,3 percenta. Tržby z palív stúpli o 1,1 percenta.
V EÚ v sledovanom období vzrástli tržby za potraviny, nápoje a tabak o 0,1 percenta, za nepotravinárske výrobky bez palív o 0,3 percenta a za palivá o jedno percento.
Spomedzi členských štátov, ktorých údaje mal Eurostat k dispozícii, najväčší medzimesačný nárast maloobchodných tržieb zaznamenali v auguste Luxembursko (5,3 percenta), Cyprus (2,2 percenta) a Rumunsko (1,6 percenta). Najväčší pokles nahlásili Dánsko (-1,5 percenta), Slovensko (-1,1 percenta), Bulharsko a Chorvátsko (v oboch -0,7 percenta).
V medziročnom porovnaní sa v eurozóne v auguste 2024 tržby za potraviny, nápoje a tabak znížili o 0,2 percenta, zatiaľ čo za nepotravinárske výrobky bez palív vzrástli o 1,4 percenta a za palivá v špecializovaných predajniach o 2,5 percenta. V EÚ tržby za potraviny, nápoje a tabak v auguste stagnovali, za nepotravinárske výrobky bez palív sa zvýšili o 1,7 percenta a za palivá o dve percentá.
Najstrmší medziročný nárast maloobchodného predaja mali v auguste Luxembursko (17,3 percenta), Rumunsko (8,9 percenta), Chorvátsko a Cyprus (zhodne 5,7 percenta). Najväčší pokles bol zaznamenaný v Estónsku (-2,7 percenta), Belgicku (-1,7 percenta), Dánsku a Írsku (v oboch -1,6 percenta).
S
Ceny plynu a elektriny na európskych burzách rastú
8. 10. 2024
Nárast svetovej spotreby plynu a geopolitické napätie by mohli v nadchádzajúcej zime skomplikovať dodávky. Ceny plynu a elektriny na európskych burzách v minulom týždni pokračovali v raste. Elektrina pre Slovensko s dodaním v roku 2025 zdražela na pražskej burze PXE oproti predchádzajúcemu týždňu o 2,2 % a cena zemného plynu s dodaním v najbližšom mesiaci sa na virtuálnom holandskom uzli TTF zvýšila až o 6,2 %.
Elektrina sa v piatok (4. 10.) obchodovala za 98,2 eura za megawatthodinu (MWh), keď sa jej cena medzitýždňovo zvýšila z 96,03 eura/MWh. Zemný plyn sa po mesiaci vrátil nad úroveň 40 eur/MWh, keď v piatok jeho cena vzrástla až na 40,98 eura/MWh. Naposledy bola cena plynu nad úrovňou 40 eur začiatkom septembra.
Medzinárodná agentúra pre energetiku (IEA) varovala, že pokračujúci nárast svetovej spotreby plynu a geopolitické napätie by mohli v nadchádzajúcej zime skomplikovať dodávky. V dôsledku vyššieho dopytu v priemysle, najmä v Ázii, IEA očakáva, že spotreba plynu v tomto roku vzrastie o 2,5 % na celosvetové maximum 4200 miliárd kubických metrov. V roku 2025 počíta s ďalším nárastom o 2,3 %.
S