Jednota dôchodcov na Slovensku podporuje návrh na vyplatenie 13. dôchodku
29. 8. 2022
Jednota dôchodcov na Slovensku podporuje návrh zástupcov mimoparlamentnej strany Hlas-SD na vyplatenie 13. dôchodku vo výške priemerného starobného dôchodku pre všetkých seniorov. Uviedla to podpredsedníčka JDS Valéria Pokorná. Ide podľa nej zatiaľ o najvyššiu navrhovanú pomoc, s ktorou prišli politické strany po spustení petície JDS od 1. augusta 2022.
"Prešli prázdniny a pomoc pre seniorov sa stále odďaľuje. Inflácia pritom presahuje každý mesiac nové rekordy, výnimkou nebol ani júl. Seniori už melú z posledných síl, ale podpora, ktorú sme dostali z regiónov v rámci zberu podpisov na petíciu nielen od našich členov, je úžasná. Budeme naďalej presadzovať naše požiadavky a požadujeme čo najvyššiu pomoc pre seniorov. Aj preto je pre nás návrh skupiny poslancov Hlasu na vyplatenie skutočného 13. dôchodku vo výške priemerného starobného dôchodku najprijateľnejším riešením," uviedol predseda JDS Michal Kotian.
O ponuke ministra práce Milana Krajniaka (Sme rodina) chce JDS podľa neho ešte rokovať. "Pomoc, ktorú si my predstavujeme ako minimálnu, je príspevok aspoň 50 eur mesačne pre každého seniora od 1. augusta až do konca roka 2022, čo je minimálne 300 eur pre každého seniora. Požiadali sme každú politickú stranu o stretnutie, budúci týždeň 30. augusta oznámime výsledky petície, ktoré sú pre nás zaväzujúce," doplnil predseda JDS.
V
Späť
(Zdroj: hnonline.sk)
Stravovanie zamestnancov po novom
10. 1. 2022
V súlade so Zákonníkom práce má zamestnávateľ povinnosť zabezpečovať stravovanie zamestnancov vo všetkých zmenách priamo na pracovisku alebo v jeho blízkosti. Podmienky stravovania upravuje rovnako Zákonník práce.
Zmena zákona týkajúca sa stravovania daňovníkov s príjmami zo závislej činnosti podľa § 5 zákona o dani z príjmov (zo zamestnania) a daňovníkov s príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov nadobudla účinnosť 1. 1. 2022. Cieľom zmeny zákona bolo odstrániť nerovnosť pri zdaňovaní rôznych foriem stravovania. Jednotne je od dane oslobodený príspevok zamestnávateľa na jedlo, príspevok zamestnávateľa na stravné lístky, finančný príspevok na stravovanie.
Predchádzajúce znenie zákona z hľadiska daňovo-odvodového zaťaženia zvýhodňovalo poskytovanie stravných lístkov pred finančným príspevkom. Zatiaľ čo bol stravný lístok pre zamestnanca oslobodený od dane v akejkoľvek výške, finančný príspevok vyšší ako 2,81 eur bol považovaný za príjem zo závislej činnosti podliehajúci dani i odvodom. Cieľom zmeny zákona od 1. 1. 2022 bolo odstrániť nerovnosť pri zdaňovaní rôznych foriem stravovania. Od dane je oslobodená limitovaná suma, aktuálne najviac 2,81 €, čo predstavuje 55 % z hodnoty stravného a príspevok zo sociálneho fondu. Dobrovoľne poskytnutá časť príspevku nad rámec povinností zamestnávateľa predstavuje zdaniteľný príjem zamestnanca, ktorý podlieha sociálnemu aj zdravotnému poistnému. Pre zamestnávateľa je príspevok nad „zákonný strop“, ktorý je zdaňovaný u zamestnanca, daňovým výdavkom za predpokladu, že tento benefit je dohodnutý v kolektívnej zmluve, pracovnej zmluve či v internom predpise.
Stravné lístky ako nepeňažné plnenie alebo finančný príspevok ako peňažné plnenie musia byť zamestnancovi poskytnuté včas, aby ich zamestnanec mal k dispozícii najneskôr k 1. dňu príslušného mesiaca.
K
Pandémia z Európy mizne. Problémy ale ešte len prídu
7. 6. 2021
Posledné mesiace to vyzeralo, ako by pandémia v Európe prekryla ostatné problémy. Utíchli sociálne protesty, ako bola francúzska rebélia žltých viest či vlečúci sa štrajk zamestnancov verejného sektora v Grécku.
Dôležitejšia bola rýchla distribúcia vakcín než prázdne peňaženky a ekonomická obnova. Nehovorilo sa o priepasti medzi chudobnými a bohatými. Ale len načas. Teraz, ako pandémia ustupuje, potlačované problémy vyplávajú na svetlo. A ekonomické otrasy, ktoré pandémia priniesla, všetko prehPouličné protesty, doteraz vyhradené odporcom opatrení, dostanú nového menovateľa. Podľa nedávnej analýzy Medzinárodného menového fondu v minulosti vždy na končiace sa pandémie nadviazali sociálne otrasy a nepokoje.
V
Mimoriadne opatrenia v justícii
17. 5. 2021
Cieľom zákona je zavedenie výslovnej zákonnej možnosti pre členov zákonom zriadených komôr (napríklad Slovenská advokátska komora, Slovenská komora exekútorov, Notárska komora Slovenskej republiky) vykonávať svoje volebné právo a hlasovacie právo elektronickými prostriedkami, a v to čase mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu v dôsledku pandémie ochorenia COVID-19.
Súčasná pandemická situácia neumožňuje zavedenie takéhoto prístupu k výkonu volebného alebo hlasovacieho práva formou zmeny interných predpisov komôr zriadených zákonom, preto je potrebné, aby sa táto možnosť zaviedla priamo zákonom.
K
Kurzarbeit
17. 5. 2021
Na základe skúseností z doterajšieho priebehu ekonomickej krízy v dôsledku pandémie spôsobenej šírením ochorenia COVID-19 a tiež skúseností z tzv. „Prvej pomoci“, ktorá je poskytovaná ako aktívne opatrenie na trhu práce formou konkrétneho projektu po predchádzajúcom schválení jeho podmienok vládou Slovenskej republiky, vznikla dôvodná potreba ukotviť v slovenskom právnom poriadku stály, stabilný a samostatným zákonom ustanovený nástroj pasívnej politiky trhu práce.
Podstatou tohto nástroja od 1. 1. 2022 bude poskytovanie právne nárokovej podpory, ktorá bude účelovo jednoznačne určená na vyplácanie náhrady mzdy zamestnanca alebo náhrady platu zamestnanca v čase, keď zamestnávateľ nemôže prideľovať zamestnancom prácu v pôvodne dohodnutom rozsahu a dochádza tak k tzv. „skrátenej práci“, ktorej rozsah, podmienky a mechanizmus poskytovania, výšku podpory a ďalšie rozhodujúce náležitosti jej poskytovania identifikuje nový zákona o podpore v čase skrátenej práce.
Cieľom bolo vytvorenie zákona, ktorý sa stane funkčnou súčasťou stabilného právneho poriadku Slovenskej republiky na systémové, nárokové a transparentné poskytnutie pomoci zamestnancom zamestnávateľov v čase trvania vonkajšie faktora, ktorý má dočasný charakter, zamestnávateľ ho nemohol ovplyvniť alebo mu nemohol predísť a ktorý má negatívny vplyv na prideľovanie práce zamestnancom, najmä mimoriadnej situácie, výnimočného stavu, núdzového stavu, mimoriadnej okolnosti vyhlásenej vládou Slovenskej republiky, alebo okolnosti vyššej moci, ktoré žiaden zo zamestnávateľov nemôže ovplyvniť, čím dochádza k významne negatívnym vplyvom na pracovné miesta trhu práce, k ich ohrozeniu až zániku.
Z hľadiska hospodárskej praxe ide o situácie, keď zamestnávateľovi vznikajú nezanedbateľné mzdové náklady, ktoré však z dôvodu obmedzenia jeho prevádzkovej činnosti bez vlastného zavinenia nie sú pokryté ekonomickou činnosťou, resp. príjmami z nej.
Účelom zákona je okrem zabezpečenia krytia časti náhrady mzdy zamestnanca alebo náhrady platu zamestnanca v čase, keď zamestnávateľ z dôvodu vonkajších faktorov nemôže prideľovať zamestnancom prácu v pôvodne dohodnutom rozsahu, aj udržanie pracovných miest a konkurencieschopnosti zamestnávateľov a samostatne zárobkovo činných osôb v čase hospodárskej krízy, recesie a krízovej situácie. Zároveň sa predpokladá, že nová právna úprava primeraným spôsobom doplní úspešné pôsobenie doteraz zavedených opatrení aktívnej politiky na trhu práce na riešenie negatívnych vplyvov mimoriadnej situácie, výnimočného stavu alebo núdzového stavu na zamestnanosť.
Ďalším dôvodom predloženia nzákona je aj postupné zavádzanie stálych nástrojov „skrátenej práce“ vo všetkých krajinách Európskej únie, ktorý sa tak stáva kritériom konkurencieschopnosti krajiny, a aj tlak Európskej únie na zavádzanie trvalých nástrojov na udržanie zamestnanosti a kompenzáciu straty príjmov.
K