Kurzarbeit
17. 5. 2021
Na základe skúseností z doterajšieho priebehu ekonomickej krízy v dôsledku pandémie spôsobenej šírením ochorenia COVID-19 a tiež skúseností z tzv. „Prvej pomoci“, ktorá je poskytovaná ako aktívne opatrenie na trhu práce formou konkrétneho projektu po predchádzajúcom schválení jeho podmienok vládou Slovenskej republiky, vznikla dôvodná potreba ukotviť v slovenskom právnom poriadku stály, stabilný a samostatným zákonom ustanovený nástroj pasívnej politiky trhu práce.
Podstatou tohto nástroja od 1. 1. 2022 bude poskytovanie právne nárokovej podpory, ktorá bude účelovo jednoznačne určená na vyplácanie náhrady mzdy zamestnanca alebo náhrady platu zamestnanca v čase, keď zamestnávateľ nemôže prideľovať zamestnancom prácu v pôvodne dohodnutom rozsahu a dochádza tak k tzv. „skrátenej práci“, ktorej rozsah, podmienky a mechanizmus poskytovania, výšku podpory a ďalšie rozhodujúce náležitosti jej poskytovania identifikuje nový zákona o podpore v čase skrátenej práce.
Cieľom bolo vytvorenie zákona, ktorý sa stane funkčnou súčasťou stabilného právneho poriadku Slovenskej republiky na systémové, nárokové a transparentné poskytnutie pomoci zamestnancom zamestnávateľov v čase trvania vonkajšie faktora, ktorý má dočasný charakter, zamestnávateľ ho nemohol ovplyvniť alebo mu nemohol predísť a ktorý má negatívny vplyv na prideľovanie práce zamestnancom, najmä mimoriadnej situácie, výnimočného stavu, núdzového stavu, mimoriadnej okolnosti vyhlásenej vládou Slovenskej republiky, alebo okolnosti vyššej moci, ktoré žiaden zo zamestnávateľov nemôže ovplyvniť, čím dochádza k významne negatívnym vplyvom na pracovné miesta trhu práce, k ich ohrozeniu až zániku.
Z hľadiska hospodárskej praxe ide o situácie, keď zamestnávateľovi vznikajú nezanedbateľné mzdové náklady, ktoré však z dôvodu obmedzenia jeho prevádzkovej činnosti bez vlastného zavinenia nie sú pokryté ekonomickou činnosťou, resp. príjmami z nej.
Účelom zákona je okrem zabezpečenia krytia časti náhrady mzdy zamestnanca alebo náhrady platu zamestnanca v čase, keď zamestnávateľ z dôvodu vonkajších faktorov nemôže prideľovať zamestnancom prácu v pôvodne dohodnutom rozsahu, aj udržanie pracovných miest a konkurencieschopnosti zamestnávateľov a samostatne zárobkovo činných osôb v čase hospodárskej krízy, recesie a krízovej situácie. Zároveň sa predpokladá, že nová právna úprava primeraným spôsobom doplní úspešné pôsobenie doteraz zavedených opatrení aktívnej politiky na trhu práce na riešenie negatívnych vplyvov mimoriadnej situácie, výnimočného stavu alebo núdzového stavu na zamestnanosť.
Ďalším dôvodom predloženia nzákona je aj postupné zavádzanie stálych nástrojov „skrátenej práce“ vo všetkých krajinách Európskej únie, ktorý sa tak stáva kritériom konkurencieschopnosti krajiny, a aj tlak Európskej únie na zavádzanie trvalých nástrojov na udržanie zamestnanosti a kompenzáciu straty príjmov.
K
Mimoriadne opatrenia v justícii
17. 5. 2021
Cieľom zákona je zavedenie výslovnej zákonnej možnosti pre členov zákonom zriadených komôr (napríklad Slovenská advokátska komora, Slovenská komora exekútorov, Notárska komora Slovenskej republiky) vykonávať svoje volebné právo a hlasovacie právo elektronickými prostriedkami, a v to čase mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu v dôsledku pandémie ochorenia COVID-19.
Súčasná pandemická situácia neumožňuje zavedenie takéhoto prístupu k výkonu volebného alebo hlasovacieho práva formou zmeny interných predpisov komôr zriadených zákonom, preto je potrebné, aby sa táto možnosť zaviedla priamo zákonom.
K
Zamestnávatelia môžu žiadať o príspevky za február
26. 3. 2021
„Pozeráme sa na nekonečné hádky vo vláde. Kým oni nevedia dať hlavy dokopy a vytvoriť niečo skutočne nápomocné, gastro je ohrozené. Zdá sa, že tam nie je nikto, kto by na nás myslel,“ hovorí Martina Treščanská, majiteľka Cafe Urban.
Príspevok na udržanie pracovných miest nedostala od októbra. Pretože má nedoplatky, ktoré nemá z čoho zaplatiť.
Zatiaľ čo čaká na odpoveď zo zdravotnej poisťovne na schválenie splátkového kalendára, Sociálna poisťovňa jej blokuje účet.
Nesmie žiadať ani o zvýšenú „Prvú pomoc+ +“, v ktorej majú zamestnávatelia nárok na príspevky vo výške 100 percent celkovej ceny práce na zamestnanca.
V
Manažment pandémie zlyháva, tvrdia odborári
19. 3. 2021
Konfederácia odborových zväzov vyzýva politikov vládnej koalície, aby prestali zneužívať súčasnú pandémiu na politikárčenie, vzájomné vydieranie a napádanie a aby urýchlene stabilizovali epidemiologickú, ekonomickú a sociálnu situáciu občanov Slovenskej republiky. Uviedlo to predstavenstvo KOZ vo svojom vyhlásení.
"KOZ SR mala vždy veľmi seriózny záujem o spoluprácu s vládou a napĺňanie sociálnej politiky, ktorá garantuje udržanie dosiahnutých štandardov vo všetkých oblastiach života, a vyvážený sociálny dialóg," napísali odborári vo vyhlásení s tým, že najmä v kritických situáciách sa ukazuje, aké dôležité je rešpektovať práva, zdravie a bezpečnosť zamestnancov.
"Sme však svedkami diania v krajine, keď sa schválením viacerých antisociálnych noviel zákonov vrátane poslednej novely Zákonníka práce rúcajú právne, ekonomické a sociálne istoty zamestnancov," podotkla KOZ s tým, že nielen zamestnanci, ale aj všetci obyvatelia Slovenska na vlastnej koži za uplynulé týždne pociťujú zmätok, rozpory a konflikty vyvolané politikmi.
Podľa odborárov politici namiesto urýchleného stabilizovania pandemickej situácie svojimi sebeckými záujmami hazardujú so životmi občanov Slovenska.
"Manažment pandémie tejto vládnej koalície zlyháva, rodiny každý deň čelia úmrtiam svojich blízkych, chaosu sprevádzajúcemu liečbu infikovaných či očkovanie obyvateľov, nejasnosti, nejednoznačnosti a nízkej nárokovateľnosti opatrení zabraňujúcich neistote a nárastu chudoby, do ktorej sa značná časť obyvateľov Slovenska prepadá," dodali odborári.
V
Ministerstvo práce na podporu udržania zamestnanosti vyplatilo už 1,15 miliardy
15. 3. 2021
V rámci pomocných schém na podporu udržania zamestnanosti Prvá pomoc, Prvá pomoc+ a Prvá pomoc++ odoslalo ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny zhruba 1,15 miliardy eur.
Uviedla to hovorkyňa ministerstva Michaela Slivková Kirňaková. Najviac sa využíva opatrenie 3B. Údaje sú k 11. marcu, pričom pomocná schéma beží už rok.
V rámci opatrenia 1 vyplatil rezort 71,8 milióna eur prostredníctvom vyše 35-tisíc platieb. Tento pomocný nástroj je príspevkom na náhradu mzdy zamestnanca pre zamestnávateľov, ktorí v čase mimoriadnej situácie na základe vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva zatvorili alebo obmedzili svoje prevádzky.
irmy môžu žiadať o náhradu časti mzdových nákladov vo výške sto percent celkovej ceny práce (predtým 80 percent). Maximálna výška príspevku je 1100 eur na zamestnanca.
Na opatrenie 2 minul rezort práce vyše 230 miliónov eur, počet platieb bol okolo 425-tisíc. Opatrenie 2 sa týka samostatne zárobkovo činných osôb. O príspevok môžu žiadať tie SZČO, ktoré museli pre pandémiu svoje prevádzky zatvoriť alebo obmedziť, alebo im poklesli tržby aspoň o 20 percent.
Pri poklese tržieb od 80 percent a viac bola do septembra 2020 maximálna výška príspevku 540 eur, od októbra bolo maximum na úrovni 810 eur. Po novom je maximálny príspevok pri 80-percentnom poklese 870 eur.
Na opatrení 3A vyplatil rezort takmer 233 miliónov eur a odoslal skoro 43-tisíc platieb. Najvyužívanejším je stále opatrenie 3B, rezort naň minul viac ako 563 miliónov eur a odoslal dokopy vyše 156-tisíc platieb.
Na príspevky z opatrení 3A a 3B, tzv. kurzarbeit, majú nárok tí zamestnávatelia, ktorí udržia pracovné miesta aj v prípade prerušenia alebo obmedzenia svojej činnosti minimálne po dobu jedného mesiaca (predtým to boli dva mesiace). Príspevok je od februára vo výške 100 percent celkovej ceny práce, maximálne však 1100 eur na zamestnanca.
V